Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Meno tohto projektu asi možno čítať ako Vault 13 a má pôvod v postapokalyptickom svete PC hry Fallout, ktorej podrobnosti nepoznám, keďže takéto záležitosti ma minuli oblúkom. V13AULT preto, lebo pôvodný názov už používa/l niekto iný. K histórii ďalej toľko, že duchovnými otcami sú Ivan Babilonský z progrock/metalových NOSTRUM (dnes OBLITERATE, STABBED a veľa iného, aj mimometalového) a Jano Košč, vokalista tech/death/fusion čarostrelcov CARESS. Takto nahrali a vydali EP „A Carrion“ v roku 2005. Ďalšie hudobné plány zabrzdili chýbajúci ľudia na ich realizáciu a možno aj nedostatok času. Na poste bubeníka bola reč aj o známom talente, ktorý sa síce k nárezu priblížil asi iba v skladbe „Ja idem na Štrbské pleso“, ale ochotný bol, len tuším narazil na nevôľu svojho manažéra či také niečo, bolo to už fakt dávno.
Po štvorskladbovej nahrávke s rozhodne zaujímavou a netuctovou progresívnejšie ladenou hudbou vychádzajúcou hlavne z ostrejšieho a technicky podaného metalu sa roky nedialo nič, resp. multiinštrumentalista Ivan chystal nápady „do šuplíka“ s tým, že niekedy sa uvidí. Už len sám, keďže Jano aktívne účinkovanie na hudobnej scéne zavesil na klinec. Konečne sa uvidelo koncom mája minulého roku, kedy Support Underground poslali do sveta debutové CD V13AULT. Sedemdesiat minút hudby ja naozaj opulentná porcia, kto takéto časové rozsahy nezvláda si však nemusí zúfať, „Imitation“ si môže rozdeliť na dve časti, keďže nový materiál rovná sa prvých deväť kusov, ďalšou päťkou je zremixované EP „A Carrion“a tak je debut vlastne svojho druhu antológiou doterajšej tvorby.
Na čo sa pri tomto kolektíve treba pripraviť? Nuž, na zľahka náročnejší materiál a posluch. Sofistikovaný tvrdý metal s príklonom k progresivite a experimentu, od ľudí pevne zakorenených na tunajšej (extrémne) metalovej scéne. Hlavného skladateľa už poznáme, jeho aktuálni spoluhráči tu dostávajú príležitosť predviesť publiku svoju tak trochu inú tvár. Minor Macháč, ktorý bubnoval napríklad aj v SANATORIUM a celkovo je jeho bubenícke portfólio nemalé, je aktuálne mozgom groove deathmetalových MINOR a Jara Kyselicu si z DEMENTOR, AFFRONT, GOD DEFAMER a FACE AGONY musí pamätať každý, kto o sebe chce tvrdiť, že má o slovenskom metale nejaké to poňatie. Obaja tu opúšťajú svoju komfortnú zónu a ukazujú, že si poradia s rôznymi hudobnými výzvami.
V13AULT prichádzajú so zmesou technického thrash, prog a industriálneho metalu, občas sa obtrú možno aj o hranice death a core teritórií, ale kompozične i riffovaním je im hádam ešte bližší djent. Energické, agresívne, výbušné a disharmonické momenty vytvárajú znepokojivé atmosféry a nálady postapokalyptického sveta, ktorého obrazy do textov zapísal Ivan, ale aj spisovateľskí majstri klasickej science fiction. John W. Campbell vo „Who Goes There?“s témnou, ktorú John Carpenter sfilmoval do sci-fi/hororovej legendy „The Thing“, a Isaac Asimov v „Platinum Black“. Postapo a sci-fi v Ivanových textoch sa strieda aj s obrazmi reality, dve skladby s dátumami miesto názvov spomínajú na Černobyľ a Fukušimu.
Protirytmy, disharmónie a zasekávačky s duniacou basou, ale aj so zaujímavo cvrlikajúcimi a zefektovanými gitarami, často kričané alebo skandujúce agresívne vokály vo viacerých polohách a celkovo nekompromisne sekajúci mlyn na mäso obohatený o rôzne sample, to je jedna, povedzme že hlavná tvár tejto nahrávky. Tou druhou je množstvo náladových atmo pasáží, rôznych orchestrácií neraz na hranici jazzu, ktoré poslucháčovi z času na čas dajú vydýchnuť, aby ho vzápätí vrátili do neľútostného sveta, v ktorom sú aj aktivity, aké súčasný človek užívajúci si relatívny aj absolútny blahobyt, o ktorý sa už ani nemusí zaslúžiť, považuje za samozrejmosť a „právo“, neraz bojom o život.
Pokiaľ ide o túto atmosférickú, miestami vyslovene príjemne melancholicky melodickú zložku koketujúcu s jazzom (a saxofónovými figúrami), tá prevažuje v druhej časti CD, kde textové námety od Charlesa Baudelaira do sveta kričí Jano Košč a sekunduje mu francúzska deklamácia hosťujúcej Claudy Mijunga. Je fajn, že sa takto do sveta dostáva aj prvotina V13AULT, keďže nepôsobí nijako archaicky a výborne dokumentuje vývoj, ktorým si tvorca materiálu na „Imitation“ prešiel.
Projekt, ktorého existencia roky visela vo vzduchoprázdne, má debutový album, aký by vo svete progresívneho metalu s postapokalyptickou atmosférou nemal zapadnúť. Nedostane ťa na prvé vypočutie, o to dlhšie však potom vydrží.
1. Who Goes There?
2. RB/CZ/907/X…
3. Those Times
4. 2011
5. 1986
6. Platinum Black
7. The Snake
8. Cole
9. Eternal Night Of The Future
10. Part One (Remember My Soul)
11. Part Two (Shock, Smell And Sympathy)
12. Part Three (Disgust And Love)
13. Part Four (Une Charogne)
14. A Carrion (Promo Demo 2005)
Kytarista Wes Thrailkill se svými druhy předvádí další instrumentální divočinu, která kromě metalové progrese nabízí i odbočky do mathrocku, djentu, nebo dokonce i elektroniky. Fanoušky kytarových hrdinů typu PLINI určitě potěší.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.